Investičný kuriér 72

KRÁTKE SPRÁVY

  • Podľa Financial Times má spomalenie svetového obchodu najtvrdší dopad na Európsku úniu
  • V novembri sa ekonomická nálada (meraná indexom ekonomickej nálady) v eurozóne zlepšila
  • Podľa štúdie Fedu za Trumpove clá platia vo väčšom meradle Američania, nie Číňania
  • Audi v Nemecku plánuje do 5 rokov zrušiť 10% pracovných miest

 

Japonsko ide podporiť ekonomiku

Japonská vláda zvažuje rozsiahly program na podporu ekonomiky, ktorej zotavenie brzdí americko-čínska obchodná vojna. Minúť na tento program vláda plánuje cez desať biliónov jenov (83 mld. eur). Časť stimulačného balíčka chce pokryť vydaním ďalších dlhopisov, ktoré by mali pokryť výpadky z daňových príjmov. Vládne bondy by mali financovať aj verejné práce za až štyri bilióny jenov. Kabinet premiéra Šinzó Abeho by mal mať balík hotový začiatkom budúceho týždňa po tom, čo ho prerokuje vo vládnej koalícii. Japonská ekonomika rástla v treťom štvrťroku najpomalšie za celý tento rok. V celoročnom prepočte sa hrubý domáci produkt zvýšil o 0,2%, rast tak prudko spomalil z revidovaných 1,8% v období apríl až jún. Slabý globálny dopyt brzdil vývoz, čo vyvolalo obavy z recesie. Obavy vyvolalo aj to, že októbrové zvýšenie daní z obratu by mohlo ochladiť súkromnú spotrebu.

 

Aktivita čínskych tovární znova narastá

Aktivita čínskych tovární sa v novembri prekvapivo vrátila k rastu po tom, čo šesť mesiacov za sebou klesala. Vyplýva to z výsledkov prieskumu čínskeho štatistického úradu medzi nákupnými manažérmi. Index aktivity spracovateľského sektora sa v novembri zvýšil na 50,2 bodu z októbrových 49,3 bodu. Dostal sa tak späť nad kľúčovú päťdesiatbodovú hranicu, ktorá je predelom medzi rastom a poklesom aktivity. Za obnovením rastu aktivity stojí silnejší domáci dopyt, ktorý ťaží z opatrení Pekingu na podporu ekonomiky. Dopyt po čínskom exporte však zostáva pod tlakom, a to okrem iného kvôli obchodnému konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi. Rast čínskej ekonomiky v treťom štvrťroku spomalil na 6%, čo predstavuje najnižšie tempo za posledných 26 rokov. V prvom štvrťroku predstavoval 6,4% a v druhom kvartále 6,2%.

 

Rekordný predaj čínskych zahraničných dlhopisov

Šesť miliárd dolárov získala Čína z predaja štátnych dlhopisov v zahraničnej mene. Transakcia sa tak stala zatiaľ najväčším predajom dlhopisov, aký kedy Peking uskutočnil. Krajina využila prudký pokles nákladov na pôžičky. Ministerstvo financií predalo dlhopisy v štyroch tranžiach, so splatnosťou tri roky, päť rokov, desať rokov a 20 rokov. Predaj prišiel po tohtoročnom oživení trhov, ktoré prudko znížilo výnosy globálnych dlhopisov a náklady na financovanie v porovnaní s predchádzajúcou emisiou z októbra 2018. Získaná čiastka šesť miliárd dolárov bola zhruba dvojnásobná v porovnaní s pôvodným cieľom. Objednávky, teda dopyt po dlhopisoch však ponuku prevýšil viacnásobne, pohyboval sa na 20 miliardách dolárov. Z taktického finančného hľadiska je teraz vhodná doba na získanie relatívne lacných financií. Najnovšia ponuka bola len tretím predajom dolárových dlhopisov od doby pred dvomi rokmi, kedy Peking po 13-ročnej prestávke oživil svoj program vydávania zahraničných dlhopisov. Po návrate na trhy v roku 2017 získal dve miliardy dolárov a v rámci samostatnej transakcie v roku 2018 ďalšie tri miliardy dolárov. Celkový trh s dolárovými dlhopismi v Číne momentálne predstavuje objem 740 miliárd dolárov. Najnovšia emisia štátnych dlhopisov však nie je nejako veľká v porovnaní s emisiami iných štátov. Taliansko minulý mesiac predala štátne dlhopisy za sedem miliárd dolárov. Argentína minulý rok v januári predala dlhopisy za deväť miliárd dolárov. Čína má u troch najväčších ratingových agentúr (Moody´s, S&P a Fitch) piatu najvyššiu investičné známku. Je na tom horšie ako Južná Kórea, ale rovnako ako Japonsko.

 

11 rokov bitcoinu a sľubovaná revolúcia stále v nedohľadne

Bitcoin v januári oslávi 11. výročie svojho vzniku. Prvá verzia kryptomeny uzrela svetlo sveta chvíľu po tom, čo skrachovala banka Lehman Brothers. Keď sa bitcoin dostal do širšieho povedomia, trh začal šalieť. Možnosť nakupovať za bitcoiny ponúka už viacero obchodníkov, avšak asi ide skôr o marketing, pretože podľa prieskumov utŕžené bitcoiny kvôli volatilite kurzu nedržia a zamieňajú ich späť do klasickej meny. Bitcoinu neprospieva ani povesť meny čierneho trhu. Počet denne aktívnych bitcoinových adries posledné dva roky stagnuje. Bitcoinom sú najviac fascinované ekonomicky alebo politicky nestabilné krajiny ako Venezuela, Argentína, či Hongkong.

 

Vývoj hlavných svetových trhov

YTD výnos, teda year to date – výnos od 1. januára po aktuálny dátum, je zobrazený v nasledovných riadkoch. Vďaka pokojnejšej situácii v medzinárodnom obchode, predovšetkým medzi USA a Čínou, akciové trhy rastú. Európska centrálna banka v novembri spustila pokračovanie kvantitatívneho uvoľňovania, čo tiež svojou trochou prispieva k rastu trhu. Trh drahých kovov (predovšetkým zlato) sa oproti akciám vyvíja antagonisticky. V posledných troch mesiacoch klesol už o cca 4,6%.

 

MSCI World = 21,68%

S&P500 = 25,14%

Eurostoxx 50 = 23,73%

Zlato = 13,83%

Ropa = 17,03%

Autor: Martin Babocký, Investičný analytik Fincentrum