Investičný kuriér 67

KRÁTKE SPRÁVY

  • Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali Abhijit Banerjee, Michael Kremer a Esther Duflo, a to za experimentálny prístup k zmierneniu chudoby vo svete
  • Inflácia v eurozóne v septembri podľa finálny dát klesla na 0,8%, v celej Európskej únii na 1,2%
  • Medzinárodný menový fond vraví, že svetová ekonomika tento rok vzrastie najmenej od finančnej krízy – očakávaný rast je 3%. Minulý rok vzrástla o 3,6%
  • Talianska banka UniCredit od budúceho roku zavedie záporné úrokové sadzby klientom, ktorých vklad bude prevyšovať 1 milión eur

 

Britskí poslanci neschválili dohodu o brexite

Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili v sobotu dodatok k dohode s Európskou úniou o tzv. brexite, ktorý zdrží schvaľovanie samotnej dohody. Zákonodarný zbor hlasoval o dodatku nezávislého poslanca Olivera Letwina k príslušnému vládnemu návrhu. Podľa pôvodných očakávaní mali poslanci hlasovať priamo o dohode o odchode Británie z Európskej únie, ktorej revidovanú podobu vyrokoval premiér Boris Johnson s Bruselom v uplynulých dňoch. Dolná snemovňa Letwinov dodatok schválila v tesnom pomere 322 ku 306 hlasom. Na základe dodatku parlament vyjadruje dohode o brexite iba predbežnú podporu a definitívne ju nepodporí dovtedy, kým nebude schválená legislatíva o jej zapracovaní do britského práva. Znamená to, že poslanci už v sobotu o dohode nebudú ďalej hlasovať, hoci ide o posledný termín, stanovený dávnejšie schváleným zákonom. Ten Johnsonovi v takomto prípade prikazuje požiadať o ďalší odklad brexitu, doteraz naplánovaného na 31. októbra. B. Johnsonovi vyplývala z britských zákonov povinnosť odoslať do Bruselu list so žiadosťou o odklad, keďže členovia britského parlamentu v sobotu odmietli v hlasovaní podporiť jeho brexitovú dohodu. Premiér však trvá na tom, že Británia musí opustiť Úniu v plánovanom termíne a dokument do Bruselu odoslal, no nepodpísal ho. Premiér už svoj podpis pripojil k druhému listu, v ktorom vysvetľuje, že si nepraje posunutie brexitu za koniec októbra. Do Bruselu smeroval z Londýna aj tretí list napísaný britským veľvyslancom pri EÚ Timom Barrowom, ktorý v ňom vysvetľuje, že list so žiadosťou o odklad brexitu je iba formalitou pre splnenie zákonom stanovených podmienok. Európska únia (EÚ) bude súhlasiť s odložením brexitu do februára 2020, ak britský premiér Boris Johnson nedokáže v priebehu najbližšieho týždňa presadiť v parlamente dohodu vyrokovanú s Bruselom. Diplomati a predstavitelia EÚ v nedeľu pre agentúru Reuters povedali, že v závislosti od ďalšieho vývoja v Londýne by brexit mohol byť odložený o mesiac, teda do konca novembra, alebo aj o pol roka alebo dlhšie. Tieto udalosti majú na britský akciový index len malý vplyv. Počas minulého týždňa poklesol iba o 0,93%. Dnes trh zatiaľ rastie.

 

Londýn je stále finančný vládca

Katastrofické varovania pred referendom o brexite v roku 2016, že Londýn by mohol prísť o svoj finančný trón, pokiaľ sa rozhodne opustiť Európsku úniu, sa zatiaľ ukazujú byť mylné. Londýn je stále svetovým bankárom. Tamojší bankári tvrdia, že Londýn je mimoriadne odolný a jeho budúcnosť ako finančného centra je bezpečná, pretože jeho pozícia a situácia je jedinečná. Za posledný rok Londýn prilákal viac zahraničných investícií do komerčných realít než akékoľvek iné mesto. Ako cieľ pre investície do finančných technológií prekonal New York a zvyšuje svoju dominanciu na svetovom devízovom trhu s denným objemom 6,6 bilióna dolárov. Od hlasovania o brexite Británia preskočila Spojené štáty a stala sa najväčším centrom pre obchodovanie s úrokovými swapmi. To, že sa Londýnu podarilo rozšíriť svoj vplyv ako medzinárodného finančného centra, je jednou z najväčších záhad tri roky trvajúcej komplikovanej brexitovej krízy. Postavenie mesta tiež naznačuje, že firmy EÚ sa po brexite budú obracať na Londýn, pokiaľ budú chcieť získať peniaze od zdrojov mimo úniu. Nedávno napríklad banka Goldman Sachs, tri roky po referende o brexite, otvorila v Londýne svoju novú európsku centrálu. Londýnsky finančný sektor od roku 2016 vzrástol, pretože nemá v tomto časovom pásme reálneho konkurenta. Hlavné mesto Veľkej Británie je globálnym centrom obchodovania, požičiavania a investovania a najväčším čistým vývozcom finančných služieb na svete. EÚ sa na jeho aktivitách podieľa štvrtinou. Profesor ekonomickej histórie, špecializujúci sa na finančné centrá, Youssef Cassis, uvádza, že finančné hlavné mestá ako je Londýn, majú pozoruhodnú dlhovekosť. Ich rast a pád sa obvykle deje tempom „posunu ľadovca“.

 

Čína odstráni obchodné reštrikcie pre zahraničné banky

Čína odstráni obchodné reštrikcie pre zahraničné banky, maklérske spoločnosti a firmy zaoberajúce sa správou majetku. Podľa čínskej štátnej televízie to oznámila tamojšia vláda. Väčšia otvorenosť čínskeho finančného sektora je jednou z požiadaviek Washingtonu, ktorý aktuálne vedie s Pekingom rozhovory o ukončení obchodnej vojny.

 

Talianska vláda schválila 3% digitálnu daň

Taliansko budúci rok zavedie dodatočnú daň z príjmu vo výške 3% firmám poskytujúcim digitálne služby. Daň zasiahne predovšetkým firmy ako Amazon, Facebook či Google.

Autor: Martin Babocký, Investičný analytik Fincentrum