Investičný kuriér 66

KRÁTKE SPRÁVY

  • Nemecká priemyselná výroba sa vrátila k rastu
  • Ministri Európskej únie sa dohodli na parametroch rozpočtu eurozóny
  • V Číne sa za posledný rok mierne znížil počet dolárových miliardárov
  • Ropné trhy sú v tomto roku v zisku 18%. Cena ropy reaguje aj na neistotu vo svetovom obchode

 

USA a Čína dospeli k prvej časti obchodnej dohody

Prezident USA Donald Trump v piatok večer oznámil, že Spojené štáty a Čína dospeli k prvej časti obchodnej dohody. Vyjednávanie ohľadom druhej časti má začať po tom, čo bude počas najbližších troch týždňov podpísaná prvá časť. Tá pokrýva nákup poľnohospodárskych produktov, menovú problematiku a niektoré aspekty duševného vlastníctva. USA tiež pozastavia navýšenie ciel na čínsky dovoz, ktoré mali vstúpiť do platnosti dnes. Táto dohoda kladie základy pre širšiu dohodu, ktorú by prezidenti Trump a Tin-Pching mohli podpísať ešte v tomto roku. Spojené štáty vraj uvažujú, že odvolajú svoj výrok, že Čína je menový manipulátor. Táto dohoda je predbežná, no znamená posun v 18 mesiacov trvajúcej obchodnej vojne, ktorá poškodzuje ekonomiky oboch národov. Cieľom USA je v ďalšej časti dohody riešiť údajné krádeže duševného vlastníctva Čínou, nútené transfery technológií a čínske dotácie pre priemyselné podniky.

 

Projekt digitálnej meny Facebooku opúšťajú ďalší partneri

Minulý týždeň som písal, že z projektu Libry – digitálnej meny technologickej spoločnosti Facebook odchádza PayPal a že odchod zvažujú aj giganti biznisu platobných kariet Mastercard a Visa. Posledné správy hovoria o tom, že spoločnosti Visa, Mastercard, eBay a Stripe oznámili, že odchádzajú z asociácie, ktorá má spravovať Libru. Plány Facebooku na novú digitálnu menu vyvolali znepokojenie medzi politikmi a centrálnymi bankármi na oboch stranách Atlantiku. Odchody veľkých hráčov z poradenských a dozorných pozícií však naznačujú vážnejšie problémy budúceho fungovania Libry.

 

Nízke americké sadzby ohrozujú tamojšie dlhopisy

Jedným z podstatných faktorov, ktoré v uplynulých rokoch viedli investorov k vkladaniu peňazí do amerických dlhopisov, boli vyššie bezrizikové výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov v porovnaní s tými, ktoré ponúkali vyspelé západoeurópske trhy na čele s tým nemeckým. To sa ale postupne mení. Americké dlhopisové výnosy a v posledných rokoch aj úrokové sadzby boli v vyššie ako tie v Nemecku, respektíve v eurozóne. Táto situácia lákala investorov do USA. V uplynulom roku sa ale spread (rozdiel) medzi výnosmi 10-ročných vládnych dlhopisov USA a Nemecka začal zužovať, a to predovšetkým v dôsledku poklesu výnosov v Amerike. Pre zahraničných investorov sa tak stáva menej výhodným podstupovať menové riziko spojené s investíciami do amerických aktív, predovšetkým dlhopisov, ale aj akcií.

 

Predstavitelia Fedu nie sú jednotní

Medzi predstaviteľmi americkej centrálnej banky panujú čím ďalej väčšie rozpory ohľadom budúceho vývoja menovej politiky. Vyplýva to zo zverejnenia zápisu z posledného zasadnutia, na ktorom Fed znížil svoju základnú úrokovú sadzbu z 2,25% na 2%. Väčšina účastníkov považovala zníženie o štvrť percentuálneho bodu za primerané. Pohľad na ďalší vývoj sadzieb sa však vo Fede líši. Niektorí činitelia sa domnievajú, že Fed by mal ďalším znižovaním úrokov chrániť ekonomiku pred rizikami, medzi ktoré patrí obchodná vojna, brexit či globálne spomaľovanie obchodu. Iní si však myslia, že súčasné vyhliadky USA už ďalšie znižovanie sadzieb nevyžadujú. Fed tiež zverejnil prognózy, podľa ktorýchešte jedno zníženie sadzieb predpokladá 7 zo 17 popredných činiteľov Fedu. 5 očakáva, že úroky už tento rok zostanú bezo zmeny a ďalších 5 dokonca počíta s ich zvýšením. Žiadna inštitúcia vrátane americkej centrálnej banky nikdy nebude jednotná. To, čo treba, je rozumne oživiť ekonomiku.

 

Nemecko ide chrániť klímu

Nemecký rozpočet zažije veľké zmeny. Tamojšia vláda schválila balíček opatrení k ochrane klímy a zníženiu emisií oxidu uhličitého. Séria týchto opatrení bude nemeckú vládu do roku 2023 stáť približne 50 miliárd eur. Tento plán má viesť k tomu, aby Nemecko splnilo svoj klimatický cieľ pre rok 2030. Tým je zníženie emisií skleníkových plynov o 55% oproti roku 1990. Kabinet kancelárky Merkelovej počíta okrem iného aj so spoplatnením oxidu uhličitého vyprodukovaného v oblasti dopravy a bývania prostredníctvom systému národných emisných povoleniek. To by malo viesť k postupnému zvyšovaniu cien benzínu, nafty a zemného plynu. Klesať majú do roku 2021 naopak ceny elektriny. Balíček počíta so zvýšenou podporou elektromobilov, pre ktoré má byť do roku 2030 vybudovaných milión verejne prístupných dobíjacích staníc.

Autor: Martin Babocký, Investičný analytik Fincentrum