Investičný kuriér 38

Krátke správy
• Rozpočtový deficit Spojených štátov sa podľa údajov amerického ministerstva financií vo februári vyšplhal na rekordných 234 miliárd dolárov
• Britská centrálna banka ponechala úrokové sadzby bezo zmeny na 0,75% a varovala pred neistotou ohľadom brexitu
• Výbor ekonomických poradcov nemeckej vlády zhoršil odhad rastu HDP nemeckej ekonomiky takmer o polovicu

Fed prekvapil
V stredu 20. marca sa uskutočnilo zasadnutie FOMC. Nedávno som v kuriérovi spomínal, že ECB sa rozhodla nedvíhať v tomto roku úrokové sadzby kvôli vývoju trhu a že nasledovali po zmiernení komentárov Fedu ohľadom monetárnej politiky. V priamom prenose máme lekciu z monetárnej politiky, ktorá sa vždy musí robiť citlivo a postupne. Na poslednom zasadnutí Fed vyhlásil, že nebude dvíhať sadzby toľko krát ako plánoval ešte počas minulého roka. Spomenul tiež, že ekonomika na tom nie je až tak dobre a tak rapídne dvíhanie sadzieb by jej nemuselo prospieť. Medzitým sa množili názory ešte o väčšom skorigovaní svojich jastrabích názorov (jastrabia menová politika je orientovaná na rast úrokových sadzieb, naopak holubičia na ich pokles). Do toho prišla ECB s vyhlásením o nedvíhaní sadzieb v tomto roku a spustením programu TLTRO 3.

No a keďže si Fed takto situáciu pripravil a začal meniť rétoriku, teraz na zasadnutí počas minulej stredy sa dostal až k nasledovným vyjadreniam: menový výbor nechal podľa očakávania základnú úrokovú sadzbu bezo zmeny na 2,5% (konkrétne v rozpätí 2,25% až 2,5%). Fed sa rozhodol počas roka 2019 nedvíhať sadzby vôbec, počas roka 2020 má naplánované jedno zdvihnutie a počas roku 2021 znova nepredpokladá akékoľvek dvíhanie úrokových sadzieb. Okrem toho americká centrálna banka prestane v septembri odpredávať aktíva zo svojej bilancie, nakúpené v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania.

Súčasná situácia vyzerá, že Fed plánuje držať sadzby dlhodobo približne na súčasných úrovniach (za predpokladu, že nenastane žiadna recesia, v ktorej by Fed musel reagovať na vzniknutý vývoj znižovaním úrokových sadzieb). Tieto plány Fedu mu dávajú aj tú možnosť, že v prípade výraznejšieho spomalenia ekonomiky by znižovať sadzby mohol už aj tento rok. V apríli má klesnúť odpredaj štátnych dlhopisov USA zo súčasných 30 miliárd dolárov mesačne na 15 miliárd dolárov, okrem toho predáva Fed ešte hypotekárne cenné papiere v objeme 20 miliárd dolárov mesačne. Fed uviedol, že nedávne štatistiky ukazujú na pomalší rast výdavkov domácností a fixných investícií podnikov v prvom polroku. Jerome Powell pokračoval, že výhľad hospodárskeho vývoja ale zostáva optimistický, aktuálny stav považuje iba za dočasnú situáciu. Na otázku, či Fed plánuje zníženie základnej úrokovej sadzby, odpovedal, že takýto krok nebude na základe súčasných ekonomických ukazovateľov potrebný (čo ale neznamená, že ak sa ekonomické ukazovatele zhoršia, banka k tomu nepristúpi). Americká centrálna banka znížila odhad rastu americkej ekonomiky, rovnako odhad rastu inflácie. Fed čaká rast HDP USA v roku 2019 na úrovni 2,1% (v decembri bol odhad 2,3%) a rast inflácie 1,8% (v decembri odhadoval 1,9%). Miera nezamestnanosti by sa mala zvýšiť na 3,7% (pôvodný odhad bol 3,5%).

Vývoj hlavných svetových indexov od začiatku roka
MSCI World = +11,2%
S&P500 = +11,58%
Eurostoxx 50 = +10,44%
Shanghai Composite = +25,91%

Nemecko chce chrániť domáce firmy pred prevzatím
Nemecká vláda plánuje do konca roka schváliť zákon o vzniku štátneho fondu, ktorý bude chrániť dôležité domáce firmy pred prevzatím čínskymi a inými zahraničnými investormi. Navrhol to nemecký minister hospodárstva v rámci novej priemyselnej stratégie zameranej viac na ochranu domácich firiem. Tento štátny investičný fond má spolupracovať so súkromným sektorom pri kupovaní podielov vo firmách, ktoré majú byť cieľom nevítaného prevzatia. Nemecko ako krajina, ktorá nechávala fungovaniu trhu voľnú ruku, zisťuje, že nemôže všetko nechať iba na trhových silách a to znamená väčšiu ochranu štátu.

Volania po vyššom zdaňovaní bohatých
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) robila vo vyspelých krajinách prieskum zameraný na nálady ohľadom zdaňovania ľudí s vysokým majetkom. Pýtala sa otázku: „Mala by vláda zdaňovať bohatstvo viac než v súčasnosti, aby podporila chudobných?“. Vyššie zdaňovanie bohatých ľudí je veľkou politickou témou vo viacerých vyspelých krajinách. Najväčšia podpora tejto myšlienky bola v Portugalsku a Grécku, kde ju podporilo takmer 80% opýtaných. Priemer OECD bol 68%. Prieskum medzi 22 000 ľuďmi o tom ako vnímajú sociálne a ekonomické riziká, zistil hlbokú nespokojnosť s politikou vlád v oblasti sociálnej starostlivosti. Ľudia si nemyslia, že by dostávali spravodlivý podiel vzhľadom k tomu, aké prostriedky do systému zaplatili.

Autor: Martin Babocký, investičný analytik Fincentrum