Investičný kuriér 36

KRÁTKE SPRÁVY

  • OECD opäť zhoršila výhľad svetovej ekonomiky na roky 2019 a 2020. Naposledy OECD zhoršila tento výhľad v novembri
  • Nórsky štátny investičný fond mení stratégiu, chce obmedziť závislosť na rope
  • Šéfovia Deutsche Bank a Commerzbank údajne jednajú o fúzii

 

ECB mení rétoriku

Vo štvrtok sa uskutočnilo zasadnutie Európskej centrálnej banky a následná tlačová konferencia prezidenta ECB Maria Draghiho, kde sa svet dozvedel niekoľko dôležitých správ o budúcom smerovaní monetárnej politiky v Európe. Prvá dôležitá správa je, že ECB ponechala úrokové sadzby bezo zmeny, teda základná úroková sadzba zostáva na 0% – jej oficiálny názov je sadzba pre hlavné refinančné operácie (main refinancing operations). Pre informáciu, ECB nastavuje výšku troch sadzieb. Okrem základnej je to sadzba pre jednodňové refinančné operácie (marginal lending facility) s momentálnou úrovňou 0,25% a sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie (deposit facility), ľudovo depozitná sadzba, ktorá je na úrovni -0,4%. Jedna z najdôležitejších noviniek však je, že banka zmenila výhľad vývoja sadzieb. Povedala, že sadzby nebude dvíhať minimálne do konca roka (pôvodný plán bol začať dvíhať sadzby koncom leta). Draghi tiež vyhlásil, že ECB ide spustiť tretie kolo TLTRO (targeted long-term refinancing operations – cielené dlhodobé refinančné operácie) programu, teda sa chystá poskytovať úvery bankám, aby podporila úverovanie v ekonomike, jej rast a hospodársku aktivitu celkovo. Tento program má byť spustený v septembri tohto roku a má trvať do marca roku 2021. ECB tiež znížila odhad rastu ekonomiky a odhad vývoja inflácie v eurozóne. Na tlačovej konferencii tiež zaznelo, že odhady rastu inflácie na rok 2019 sú 1,2% (predchádzajúce odhady boli 1,6%). Odhad rastu HDP eurozóny je 1,1%, zatiaľ čo predchádzajúci odhad bol 1,7% a riziko recesie je podľa Draghiho veľmi nízke. Prečo by sme my ako investori mali tieto informácie poznať? Pretože politika centrálnych bánk ma na vývoj trhov veľký vplyv. Nalievanie peňazí do ekonomiky a pohyb úrokovými sadzbami sú dva hlavné nástroje centrálnych bánk, ktorými ovplyvňujú nálady investorov a ich chovanie na trhu. Z pohľadu úrokových sadzieb stále platí, že USA je na potenciálnu krízu pripravená lepšie ako Európa. Americké sadzby sú na úrovni 2,5%, európske na 0%. V kríze ekonomike pomáha znižovanie sadzieb, Európa by v takomto prípade sadzby nemala kam znižovať. Naopak z aktuálneho pohľadu na trhy urobila ECB pravdepodobne dobre. Nedvíhať sadzby sa rozhodla práve preto, lebo svetová – a európska ekonomika spomaľujú – takýmto krokom by priliala olej do ohňa. Okrem toho videla reakcie trhu na dvíhanie sadzieb amerického Fedu, špeciálne v decembri 2018, kedy trhy túto aktivitu odmenili predávaním akcií a negatívnym výhľadom pri pokračovaní nastavenej menovej politiky.

Je zbytočné sledovať rast dlhu USA?

Doposiaľ bol zastávaný názor, že Spojené štáty musia byť fiškálne zodpovedné a vysoký štátny dlh bol považovaný za veľké riziko. Do popredia sa ale v súčasnosti dostávajú názory, či má vôbec zmysel pozerať sa na nominálny rast dlhu USA. Bývalý hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard hovorí, že pre krajiny ako Spojené štáty nemusí byť vysoký štátny dlh nutne problémom. Niektorí o Blanchardovi hovoria, že je to rovnaké akoby teraz pápež začal velebiť diabla. Blanchard argumentuje tým, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb, ktoré sa stali novým normálom, sú reálne úrokové sadzby nižšími, než rast HDP krajín a preto by mal pomer ich zadlženia k HDP dlhodobo klesať. Jedinou podmienkou udržateľnosti rastu nominálneho zadlženia podľa Blancharda je to, aby krajiny vypožičané peniaze používali zodpovedne a aby nimi podporovali ďalší rast HDP.

Čínska ekonomika rastie pomalšie

Čína očakáva nárast HDP v roku 2019 na úrovni 6 až 6,5%. Minulý rok ekonomika vzrástla o 6,6%, pôvodným plánom bolo 6,5%. Bol to však najslabší rast HDP za posledných 28 rokov. Čína plánuje znížiť dane, zvýšiť investície do infraštruktúry a podporiť poskytovanie úverov malým firmám. Nižšie dane a vyššie vládne výdavky spôsobia nárast rozpočtového deficitu na 2,8% HDP. Pomalšiemu rastu Číny prispieva na jednej strane slabnúci globálny dopyt, obchodná vojna s USA a na strane druhej zväčšujúca sa ekonomika krajiny.

Ekonomika Slovenska spomalila

Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku narástla o 0,8%.Kvartál predtým rástla o 1%. Celkový medziročný rast HDP spomalil v treťom kvartáli zo 4,6% na 3,6%. Za kalendárny rok však ekonomika narástla z 3,2%  v roku 2017 na 4,1% v roku 2018. Za horšími poslednými kvartálmi je zhoršenie obchodu s hlavnými ekonomickými partnermi, ktorí sami majú problém kvôli obchodnej vojne vo svete.

Martin Babocký

Investičný analytik, Fincentrum