Investičný kuriér 34

Krátke správy
• Svetové akciové trhy sú na pozitívnej vlne, od začiatku roka väčšina aktív na cene rastie
• Čína obvinila USA, že sa snažia blokovať jej priemyselný rozvoj. Jedná sa o prípad spoločnosti Huawei
• Deficit zahraničného obchodu Japonska bol v januári najhlbší za päť rokov

Vplyv brexitu na naše investície
Definitívny dátum, kedy sa má uskutočniť odchod Veľkej Británie z Európskej únie, je stanovený na koniec marca. Máme tak pred sebou posledný mesiac, počas ktorého veríme, že príde k dohode o vystúpení, kde budú upravené všetky ekonomické, sociálne a politické väzby medzi Londýnom a Bruselom. My a naši klienti však držíme investície (akcie, dlhopisy, reality) americké, európske, slovenské a svetové. Natíska sa otázka, ako budú tieto investície ovplyvnené brexitom? Ak by sa udial tvrdý brexit, teda brexit bez dohody, mohli by byť negatívne ovplyvnené predovšetkým aktíva popredných európskych krajín ako Francúzsko, Holandsko, Nemecko a štáty Škandinávie ako najbližších britských obchodných partnerov. Akciové a dlhopisové investície by takúto situáciu mali pocítiť len minimálne, rovnako naše investície do realitných fondov na Slovensku. Posledné dve menované so situáciou vo Veľkej Británii veľa spoločné nemajú. Pozor však na európske aktíva, na ktoré číhajú okrem brexitu aj ohrozenia zo strany dvíhania sadzieb Európskou centrálnou bankou.

Rekordný rast dividend v minulom roku
Veľké svetové firmy minulý rok vyplatili na dividendách rekordných 1,37 bilióna dolárov, čo predstavuje nárast o 9,3% v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Toto číslo zodpovedá hrubému domácemu produktu krajín ako Austrália alebo Mexiko. Túto analýzu nedávno priniesla investičná firma Janus Henderson, ktorá dlhodobo sleduje 1200 najväčších svetových firiem a ich dividendovú politiku. O vzostup dividend sa zaslúžilo oživenie cien energií a surovín, čo podporilo ropné a ťažobné spoločnosti, najväčší objem dividend vyplatila práve Royal Dutch Shell. Situácii pomohli aj daňové škrty v USA. Najväčší rast vyplatených dividend zaznamenali rozvíjajúce sa trhy, kde dividendy stúpli o 15,9%, nasleduje Japonsko (rast o 10,5%), Severná Amerika (8,1%), Európa s rastom 5,4% a Británia s rastom 4%. Janus Henderson očakáva zníženie rastu dividend v tomto roku na 5,1% kvôli spomaleniu svetovej ekonomiky.

Očakávanie slabého rastu HDP Nemecka
Nemecká centrálna banka zverejnila správu o vývoji ekonomiky, v ktorej uviedla, že v prvej polovici tohoto roku očakáva slabý rast ekonomiky, v druhej polovici roku by malo nastať oživenie. Nemecká ekonomika vo štvrtom kvartáli stagnovala a tesne sa vyhla recesii. Politici sa ale stále obávajú, že oslabenie najväčšej európskej ekonomiky by mohlo byť väčšie a dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, čo predstavuje riziko pre celý kontinent. Slabé ukazovatele v niektorých sektoroch, pochmúrne ukazovatele ekonomickej nálady spotrebiteľov a slabé investície naznačujú, že prvý polrok pre nemeckú ekonomiku nebude výrazne rastový. Nemecká Bundesbanka tiež dodáva, že spomalenie ekonomiky by sa nemali pretaviť do jej poklesu. V minulom roku najviac negatívnemu ekonomickému vývoju prispel slabší vývoz áut. HDP Nemecka sa minulý rok celkovo zvýšil o 1,4%. Tento rast spomalil z predchádzajúcich 2,2% a bol najslabší od roku 2013.

Vplyv Trumpovych ciel na autá na Európu
Najväčšou obeťou amerických ciel na dovoz áut bude jednoznačne Nemecko. Komplexné a previazané prostredie priemyslu v Európe však znamená, že poškodené budú aj iné krajiny. Niektoré môžu byť poškodené relatívne viac ako Nemecko. 8 z 15 krajín, ktoré vyvážajú autá do Spojených štátov, sú z Európy. Štyri najväčšie sú Nemecko, Taliansko, Veľká Británia a Švédsko. Okrem nich to sú Slovensko, Maďarsko, Španielsko a Fínsko. Každá z týchto krajín v USA ročne predá autá za viac ako 1 miliardu dolárov. Krajiny strednej a východnej Európy sú hlboko integrované do medzinárodných výrobných reťazcov, obzvlášť do výroby nemeckých automobiliek. Významnými vývozcami súčiastok pre automobilky sú Rakúsko a Česká republika. Priama a nepriama pridaná hodnota vďaka vývozu áut sa v Maďarsku, na Slovensku, V Českej republike a Rakúsku pohybuje medzi 0,5% až 0,9% hrubého domáceho produktu týchto krajín. Je to teda významný podiel na celkovom raste HDP a jeho potenciálne zníženie kvôli clám by mohlo mať negatívne dopady na ekonomiky týchto krajín. V krátkodobom horizonte to pre vývozcov áut bude znamenať zmenšenie predaja, prvý na rade čo sa týka negatívneho dopadu budú Maďarsko a Slovensko, kde je takmer celkový vývoz zameraný práve na automobilový priemysel. Automobilky na vývoj ekonomiky vedia reagovať rýchlo, pri takomto negatívnom scenári by na programe dňa určite boli prepúšťania zamestnancov.

Martin Babocký, investičný analytik Fincentrum