Brexit sa udial

KRÁTKE SPRÁVY

• Americká technologická spoločnosť Apple sa koncom roku stala jendotkou na trhu v počte dodaných smartfónov. Vystriedala tak na vrchole kórejský Samsung
• Čína kvôli koronavírusu podporí ekonomiku masívnymi objemami peňazí
• Michael Bloomberg, uchádzajúci sa o demokratickú nomináciu na prezidenta USA, navrhuje výrazne vyššie zdanenie bohatých Američanov

Brexit sa úspešne zavŕšil

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v piatok o 23. hodine miestneho času oficiálne vystúpilo z Európskej únie. Ukončenie členstva v medzinárodnej organizácii bolo na ostrovoch predmetom diskusií už od samotného pripojenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) 1. januára 1973. Konzervatívec David Cameron sľúbil v roku 2013 pred voľbami, že ak v nich jeho strana zvíťazí, presadí referendum o zotrvaní Britov v Európskej únii. V referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, hlasovalo za vystúpenie z EÚ 51,9% voličov, 48,1% si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8% zo všetkých oprávnených voličov. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér D. Cameron oznámil, že v októbri 2016 odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová. T. Mayovej sa však nepodarilo dohodu o odchode vyrokovanej s predstaviteľmi EÚ presadiť v britskom parlamente ani na tretíkrát, a tak po jej rezignácii prebral zodpovednosť bývalý starosta Londýna, minister zahraničných vecí a popredná osobnosť v kampani za brexit, Boris Johnson. Počas takmer štyroch rokov od uplynutia vyhlásení výsledkov referenda sa v Británii nielen vymenili traja premiéri, ale konali sa aj dvoje parlamentné voľby. Konzervatívci v oboch zvíťazili; v predčasných voľbách v decembri 2019 dokonca získal Johnson väčšinu, a teda zástancom brexitu už prakticky nič nestálo v ceste. Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť európske pravidlá, no nebude už musieť prispievať do rozpočtu EÚ. Kľúčovým bodom je vyrokovanie obchodnej dohody medzi oboma stranami. Ak sa tak nestane, Veľká Británia opustí EÚ bez dohody.

Indická vláda chce podporiť poľnohospodárstvo

Indická vláda chce v novom fiškálnom roku podporiť ekonomický rast zvýšením výdavkov do poľnohospodárstva. Plánované výdavky však zvýšia rozpočtový deficit na 3,8% hrubého domáceho produktu z tohtoročných plánovaných 3,3%. Vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý v sobotu predstavila ministerka financií Nirmala Sitaramanová. Vláda premiéra Narendru Modiho sa snaží podporiť ekonomický rast, ktorý je najpomalší za desať rokov, zastaviť klesajúcu zamestnanosť, spotrebu a investície. Vláda v rozpočte na nový fiškálny rok, ktorý začne v apríli, počíta s investíciami do poľnohospodárstva a príbuzných činností vo výške 2,83 bilióna rupií (35,7 mld. EUR). To je o 5,6% viac ako v tomto roku. Poľnohospodárstvo sa na celkovom hrubom domácom produkte krajiny podieľa takmer 15% a je zdrojom obživy pre viac ako polovicu z 1,3 miliardy obyvateľov krajiny. Peniaze na financovanie svojich výdavkov chce vláda získať z predaja podielov v štátnych firmách. Okrem iného vláda podľa ministerky predá podiel v najväčšej poisťovacej spoločnosti v krajine Life Insurance Corp. Mnoho odborníkov sa však domnieva, že opatrenia nie sú dostatočné, aby podporili ekonomický rast. Niektorí ekonómovia tiež varujú, že oživenie môže byť ohrozené globálnym obchodným napätím a epidémiou nového koronavírusu v Číne.

Fed ponechal menovú politiku bezo zmeny

Menový výbor americkej centrálnej banky v januári podľa očakávania ponechal základnú úrokovú sadzbu v rozpätí 1,50% – 1,75%. Poukázal pritom na pokračujúci hospodársky rast a priaznivé podmienky na trhu práce v Spojených štátoch. V minulom roku americká centrálna banka základnú úrokovú sadzbu trikrát znížila, vždy o štvrť percentuálneho bodu. Snažila sa tak ochrániť ekonomiku pred negatívnymi dôsledkami oslabovania globálneho hospodárskeho rastu a obchodnej vojny medzi Washingtonom a Pekingom. Už na konci roka však Fed naznačil, že tento rok žiadnu ďalšiu úpravu úrokov neočakáva. Terajšie nastavenie menovej politiky je podľa Fedu primerané na podporu udržateľnej expanzie ekonomickej aktivity a silného prostredia na trhu práce. Na stagnáciu sadzieb v tomto roku ukazuje aj prognóza, ktorú menový výbor Fedu zverejnil na konci minulého roka. Niekoľko predstaviteľov Fedu tento rok počíta s jedným zvýšením úrokov, žiadny naopak nepredpokladá potrebu úroky znížiť. Šéf Fedu Jerome Powell počas tlačovej konferencie upozornil na známky stabilizácie rastu svetovej ekonomiky. Varoval však, že naďalej existujú riziká pre budúci vývoj, a to vrátane nového typu koronavírusu šíriaceho sa z Číny. Powell uviedol, že nový koronavírus pravdepodobne naruší hospodársku aktivitu v Číne a možno aj na globálnej úrovni. Dodal, že Fed vývoj okolo nového koronavírusu pozorne sleduje, na posúdenie rozsahu jeho vplyvu na ekonomiku je ale podľa neho príliš skoro.

Vývoj hlavných svetových trhov

YTD výnos, teda year to date – výnos od 1. januára po aktuálny dátum, je zobrazený v nasledovných riadkoch. Akciové trhy svojim vývojom nadväzujú na minulý rok a pomaly pokračujú v ceste nahor.

MSCI World = -0,68%
S&P500 = -0,99%
EuroStoxx 50 = -4,02%
Zlato = 3,95%
Ropa = -14,89%

Autor: Martin Babocký, Investičný analytik Fincentrum